èny / èka - oui
tsia - non


Des phrases pour la vie de tous les jours

 

Fiarahabana
Salutations

Salàma
Bonjour

Manao ahoana.
Bonjour.

Tonga soa
Bienvenue

Manao ahoana Tompoko.
Bonjour monsieur/madame.

Miarahaba anao aho.
Je vous salue.

Manao ahoana ianao ?
Comment ça va ?

Tsara, fa misaotra [anao].
Bien, merci.

Manao ahoana ny fahasalamana ?
Comment va votre santé ?

Tsara fa misaotra.
Très bien, merci.

Mahafaly izany.
Je suis content pour vous.

Tsy dia tsara loatra.
Pas très bien.

Mampalahelo izany.
C'est dommage.

Manao ahoana ny fianakavianao ?
Comment va votre famille ?

Mana ahoana daholo ianareo ?
Comment allez-vous ?

Salama tsara aho
Je vais bien

Tsara daholo izahay.
Nous allons tous bien.

Misaotra
Merci

Misaotra indrindra
Merci beaucoup

De rien
Tsy misy fisàorana

Veloma
Adieu / Au revoir

Mandra-pihaona
Au revoir

Tafandria mandry
Bonsoir

Aoriana indray
A plus tard

Soava tsàra
Portez-vous bien

Manao veloma azy aho.
Dites-lui bonjour de ma part.

Mampamangy ny vadinao.
Mes compliments à votre femme.
(litt. : dites bonjour à votre femme de ma part)

Mampamangy an'i Madama.
Mes respects à madame.
(litt. : dites bonjour à madame de ma part)

Ampahatsiahivo azy... aho
Mes bons souvenirs à...
(litt. : rappelez-lui que...)

Azafady
Excusez-moi
Pardon
 

Mihinana sy misotro
Manger et boire

Noana aho
J'ai faim

Tena noana aho
J'ai très faim

Mila misakafo aho
J'ai besoin de manger

Matin'ny hanohanana aho
Je meurs de faim

Noana ve ianao ?
Vous avez faim ?

Te-hisakafo ve ianao ?
Est-ce que vous voulez manger ?

Inona no hohaninao ?
Qu'est-ce que vous mangez ?

Mihinàna zavatra kely
Mangez quelque chose

Omeo zavatra azo hohanina aho
Donnez- moi quelque chose à manger

Inona no tianao hohanina ?
Que voulez-vous manger ?

Izay misy hohaniko
Je mangerai n'importe quoi
(litt. : je mangerai ce que vous avez)

Mbola tsy nisakafo ianao ?
Vous n'avez pas encore mangé ?

Tena nihinam-be aho
J'ai mangé beaucoup

Voky aho
J'ai assez mangé

Mangetaheta ve ianao ?
Avez-vous soif ?

Mangetaheta aho
J’ai soif

Matin’ny hetaheta aho
Je meurs de soif

Omeo zavatra aho ho sotroiko
Donnez-moi quelque chose à boire

Mila zavatra ho sotroina ve ianao ?
Voulez-vous quelque chose à boire ?

Omeo rano aho
Donnez-moi de l’eau

Itondray rano iray tavoahangy
Apportez une carafe d’eau

Afaka hetaheta aho
Je n’ai plus soif
 
 

Ny fotoana
Le temps

Ny andro ?
Le jour
ny maraina le matin
tolakandro l'après-midi
atoandro midi
ny alina la nuit 
ny takariva la soirée
ny hariva le soir
avy misakafo après le repas, après le dîner
androany aujourd'hui
omaly hier
rahampitso demain
afaka ampitso après-demain
afak' omaly avant-hier
alakamisy ho avy jeudi prochain

Ny herinandro
La semaine
alatsinainy lundi
talata mardi
alarobia mercredi
alakamisy jeudi
zoma vendredi
asabotsy samedi
alahady dimanche

Ny volana
Le mois
zanvie ou janoary janvier
fevrie ou febroary février
marsa ou martsa mars
avrily ou aprily avril
may ou mey mai
jona ou jiona juin
jolay juillet
aoty ou aogositra août
septambra septembre
oktobra octobre
novambra novembre
desambra décembre

 

Ny ora
L'heure

Amin'ny firy izao ?
Quelle heure est-il ?

Amin'ny firy ?
A quelle heure ?

Ora iray izay
il y a une heure

Andro roa izay
il y a deux jours

roa segondra
deux secondes

iray minitra
une minute

ora dimy
cinq heures

amin'ny telo izao
il est trois heures

amin'ny telo ora sy sasany
il est trois heures et demie

amin'ny enima ora latsaka fahefany
il est six heures moins le quart

amin'ny fito ora sy folo
il est sept heures dix

amin'ny valo ora latsaka dimy
il est huit heures moins cinq

amin'ny valo ora alina
il est vingt heures

amin'ny valo ora alina sy roapolo minitra
il est vingt heures vingt
 
 

Ny toetr' andro
Le temps qu'il fait

Tsara ny andro izany !
Quelle belle journée !

Mipoaka ny masoandro
Le soleil brille

Mafana izy izany
Il fait chaud

Lasa ny zavona
Le brouillard s'est levé

Tsy misy rahona
Il n'y a pas de nuages

Haratsian'andro izany
Quel mauvais temps

Nangatsiaka izahay alina
Nous avons eu froid cette nuit

Mangatsiaka ny andro
Il fait frais

Angamba ho avy ny orana
Je crois qu'il va pleuvoir

Ho avy ny rambaratra
Il va y avoir de l'orage

Mangatsiaka izy izany
Il fait froid

Mangatsiaka ny tongotro
J'ai les pieds gelés

Avy ny orana isan'andro
Il pleut tous les jours
 
 

Ny vola
La monnaie

Iraimbilanja = pièce de 1 franc

Venty sy kirobo = pièce de 2 francs

Ariary folo = billet de 50 francs

Roapolo ariary = billet de 100 francs
ou Raopolo

Ariary zato = billet de 500 francs

Roanjato ariary = billet de 1000 francs
ou Roan-jato

Arivo ariary = billet de 5000 francs
 

Refy
Les mesures

Lanja poids
grama gramme
kilao kilo
taonina tonne

Halavàna longueur
sentimetatra centimètre
metatra mètre
kilaometatra kilomètre

Fatrany contenance
zato litatra hectolitre
litatra litre

Velarana superficie
ara are
santiara centiare
hekitara hectare
metatra tsy mivadimandry mètre carré
 
 
 

Vocabulaire supplémentaire à l'usage du voyageur

Merci à Michel Luppens
Oui                          [Éni]                   Eny
Non                      [Tsi-a]                  Tsia
Merci                     [Msotche]         Misaotra
Merci beaucoup  [Msoche bétsac]  Misaotra betsaka
S’il vous plait         [Asa fade]           Aza  fady
Bienvenue         [Toung sou]             Tonga soa

Monsieur           [Andjiamatou]             Andriamatoa
Madame               [Ramatou]             Ramatoa
Mademoiselle    [Ramatoukèle]            Ramatoakely

Bonjour         [Mana-onn] /  [Salam]       Manahoana / Salama
Bonne nuit         [Tsar Mandj]             Tsara Mandry!
D’accord             [Ekenne]                   Ekena
Allons-y!             [Andaou]                   Andao!
Au revoir            [Véloume]                  Veloma
A bientôt!           [Mandjpioune]           Mandrapihaona!

Je m’appelle M.     [M. nou anarakou]     M. no anarako
Je suis Canadien    [Kanadian a  ou]       Kanadianina aho
Je ne comprends pas  [Tsi azoukou]   Tsy azoko
Où est le/la…?         [Aisa ni]           Aiza ny…?
Je voudrais un(e)…    [Mila aou]          Mila…aho
Il y  a                           [Miche]              Misy
Il n’y a pas               [Tsi miche]           Tsy misy
Je cherche un hôtel  [Mitade otél aou]     Mitady hôtely aho
Quoi de neuf?        [Inoun ni vôvô]        Inony ny vaovao?
Rien de neuf          [Tsi miche vôvô]    Tsy misy vaovao
Pas de problème! [Tsi miche oulane]  Tsy misy olana! (ou : Tsy misy ny praoblema)
J’ai faim                 [Noune aou]               Noana aho
J’ai soif                 [Mangatête aou]          Mangetaheta aho

La Famille
Maman               [Mame]          Mama
Papa                   [Dade]           Dada
Bébé                [Zazekèle]        Zazakely
Enfant                [Zanak]           Zanaka
Fille               [Zanak vavi]        Zanaka vavy
Garçon           [Zanak la]          Zanaka lahy
 

Animaux
Crocodile         [Vouaille]           Voay
Zébu                 [Oumbe]           Omby
Lémurien   [Sifaque]. [varique]    Sifaka, Varika
Oiseau              [Vourne]           Vorona
Moustique    [Mouque fouille]    Moka fohy
Papillon              [Loule]             Lolo
 

Se déplacer
A gauche              [Ankavie]                     Ankavia
A droite              [Ankavânan]                  Ankavanana
Tout droit             [Ma-itsse]                    Mahitsy
En haut                [Ammboune]                Ambony
En bas                 [Ammbane]                  Ambany
Est-ce près?         [Akeki vé]                  Akaiky vè?
Est-ce loin?          [Lavitche vé]              Lavitra ve?
Ici                                [Ati]                       Aty
Bicyclette                 [Bicyclette]               Bisikilèta
Gare routière         [Fijanoune ni bis]      Fijanonan, ny bisy
Gare des trains            [Gare]                   Gara
Taxi-brousse            [Taxi-brousse]          Takisy borosy
Où va ce bus?     [Ou aisa iti bis iti]       Ho aiza ity bisy ity?
Ce bus va-t-il à…?  [Mankann vé ni bis]  Mankany…ve ny bisy?

Nord                       [Avaratche]                Avaratra
Sud                        [Atsime]                     Atsimo
Ouest                     [Andrefane]                Andrefana
Est                           [Atsinann]                 Atsinanana

Billet                               [Bi-é ]                Billet
Prix du voyage       [Saran dalane]      Saran-dalana
Arrêt                           [Fi-alanne]            Fialana
Rempli                        [Fénou]                 Feno
Chauffeur                 [Chaud-fer]             Sôfera
Aide-chauffeur         [Edi-chaud-fer]        Edisôfera
 

À l’hôtel
Hôtel                    [Otél]                Hôtely
Chambre             [Eftche]             Efitra
Lit                    [Fandji-ane]           Fandriana
Oreiller             [Oundane]           Ondana
Couverture   [Boudoufoutse]        Bodofotsy
Douche          [Fandjoune]            Fandroana
Serviette          [Serviette]            Servieta
Eau                     [Rane]               Rano
Toilettes             [Fivouane]          Fivoahana
Papier Q   [Taratasse fivouane]   Taratasy fivoahana
Moustiquaire     [Arou mouke]      Aro moka
Chaise                 [Seize]              Seza
Clé                      [Lakilé]               Lakile
Bougie               [Labouzi]             Labozia
Bagage              [Entanne]            Entana
 

Au restaurant
Repas                 [Sakafe]         Sakafo
Petit déj.   [Sakafe mara-inne]  Sakafo maraina
Dîner   [Sakafe  antouandrou]   Sakafo antoandro
Souper       [Sakafe  arrive]        Sakafo hariva
Bouteille         [Tavonangui]     Tavoahangy
Eau                      [Rane]           Rano
Café                     [kafé]             Kafe
Lait                   [Rounoune]       Ronono
Bière                  [Labìere]          Labiera
Vin                     [Diva-i]            Divay
Pain                    [Moufe]           Mofo
Œuf                     [Atoude]          Atody
Riz                      [Vare]              Vary
Bœuf                  [Oumbe]           Omby
Poulet                  [Akou]             Akoho
Porc                    [Kissou]            Kisoa
Poisson            [Tchondje]       Trondro
Piment               [Sacaille]          Sakay
Fruit                   [Voukaze]        Voankazo
L’addition!        [Ni compte]       Ny kaonty!
 

Acheter
Acheter              [Mvide]             Mividy
Vendre           [Mvaroutche]        Mivarotra
Marchander  [Mi-adi varoutche]  Miady varotra
Prix                     [Vidi]                Vidy
Cher                  [Lafou]              Lafo
Trop cher      [Lafou loutche]       Lafo loatra
Essayer          [Manandjane]       Manandrana
 

En ville
Ville/Village         [Tanane]        Tanana
Rue                     [Lalane]          Lalana
Maison                [Tchanou]       Trano
Marché                [Tsenne]         Tsena
Epicerie               [Epicerie]         Episery
Ecole                   [Sécoule]        Sekoly
 

A la campagne
Lac                    [Fari-i]             Farihy
Forêt                    [Al]                Ala
Rivière             [Réniranne]       Renirano
Montagne [Tendjoumbouhitse] Tendrombohitra
Colline                [Tanette]         Tanety
Pont                 [Tétézanne]       Tetezana
Rizière              [Tanimbarre]     Tanimbary

Ciel                      [Lanitche]       Lanitra
Terre                     [Tanne]        Tany
Soleil             [Massouandjou]    Masoandro
Lune                   [Voulane]        Volana

Mer                [Ranoumachine]  Ranomasina
Ile                        [Nouche]         Nosy
Plage              [plage]                  Plagy
Bateau               [Sambou ]         Sambo
Pirogue               [Lakane]          Lakana
Pêche                  [Joune]            Jono
 

Adjectifs
Doucement      [Moura-moure]     Mora-mora
Bon/Beau            [Tsar]               Tsara (note : on emploie jamais tsara tout seul mais toujours accompagné de – dans l’expression tsara bé et qui veut dire, entre autres: génial, super, magnifique, très beau/belle)
Mauvais              [Ratse]               Ratsy
Difficile              [Saroutche]         Sarotra
Nouveau              [Vôvô]              Vaovao
Petit / Un peu         [Kèli]              Kely
Grand                      [Bé]               Be
Beaucoup           [Bétsac]            Betsaka
Chaud                  [Mafane]           Mafana
Froid                    [Mangatsik]       Mangatsika
Pauvre               [Ma-antche]        Mahantra
Propre                 [Madi-ou]           Madio
Sale                    [Maloute]            Maloto
Rapide               [A-inganne]         Haingana
Lourd               [Mavéchatche]      Mavesatra
Interdit                [Fad]                  Fady (note : pour les coutumes)
Interdit                [tchi azou ataou] tsy azo atao (note : pour les interdits de tous les jours)
Malade              [Marare]               Marary
Vieux                [Ra-inne]               Rainy
Mort                    [Ma-ti]                Maty
Ivre                    [Mamou]             Mamo
 

Couleurs
Jaune          [Mave]            Mavo
Rouge         [Ménn]            Mena
Bleu            [Mangue]          Manga
Vert             [Ma-intsou]     Maintso
Blanc           [Foutse]         Fotsy
Noir             [Ma-inti]          Mainty
Rose           [Mavkelle]       Mavokely
 

La date
Quand? (passé)       [Ouvianne]        Oviana?
Quand? (futur)     [Ra-ouvianne]        Rahoviana?
Aujourd’hui (passé)   [Andjouane]        Androany
Aujourd’hui (futur)         [Ani-ou]           Anio
Hier                             [Oumali]            Omaly
Demain                    [Rampitche]         Rahampitso
Maintenant                [Za-ou]                Izao
Jour                         [Andjou]               Andro
Nuit                           [Alne]                 Alina
Matin                     [Mara-inne]            Maraina
Midi                      [Atouantche]           Atoandro
Soir                          [Arrive]                Hariva
 
 

Quelques phrases
Quelqu’un parle-t-il français?
(Il y a / parler/français /est-ce-que?) Misy miteny frantsay ve?

Il y a quelqu’un?
(Il y a – gens – est-ce que?)           Misy olona ve?

Un café au lait (svp)
(Café – il y a – lait)                          Kafe misy ronono

Où y a-t-il un taxi?
(Où-c’est que-il y a- taxi?)               Aiza no misy taksy?

Où est le marché, svp?
(Où le marché, svp?)                      Aiza ny tsena, azafady?

Où sont les toilettes?
(Où les toilettes, svp?)                    Aiza ny fivoahana, azafady?

Comment vous appelez-vous?
(Quel-c’est que-nom-de vous?)      Iza no anaranao?

D’où viens-tu?
(Venir où tu?)                                  Avy aiza ianao?

Parlez-vous malgache?
(Savoir parler malgache est-ce que vous)  Mahay miteny gasy ve ianao?

Un tout petit peu
(Peu seulement)                             Kely fotsiny

Combien d’enfants avez-vous?
(Combien les enfants?)                   Firy ny ankizy?

Où allez-vous?
(Où aller vous?)                               Ho aiza ianao?