èny / èka - oui
tsia - non
Salàma
Bonjour
Manao ahoana.
Bonjour.
Tonga soa
Bienvenue
Manao ahoana Tompoko.
Bonjour monsieur/madame.
Miarahaba anao aho.
Je vous salue.
Manao ahoana ianao ?
Comment ça va ?
Tsara, fa misaotra [anao].
Bien, merci.
Manao ahoana ny fahasalamana ?
Comment va votre santé ?
Tsara fa misaotra.
Très bien, merci.
Mahafaly izany.
Je suis content pour vous.
Tsy dia tsara loatra.
Pas très bien.
Mampalahelo izany.
C'est dommage.
Manao ahoana ny fianakavianao ?
Comment va votre famille ?
Mana ahoana daholo ianareo ?
Comment allez-vous ?
Salama tsara aho
Je vais bien
Tsara daholo izahay.
Nous allons tous bien.
Misaotra
Merci
Misaotra indrindra
Merci beaucoup
De rien
Tsy misy fisàorana
Veloma
Adieu / Au revoir
Mandra-pihaona
Au revoir
Tafandria mandry
Bonsoir
Aoriana indray
A plus tard
Soava tsàra
Portez-vous bien
Manao veloma azy aho.
Dites-lui bonjour de ma part.
Mampamangy ny vadinao.
Mes compliments à votre femme.
(litt. : dites bonjour à votre femme de ma part)
Mampamangy an'i Madama.
Mes respects à madame.
(litt. : dites bonjour à madame de ma part)
Ampahatsiahivo azy... aho
Mes bons souvenirs à...
(litt. : rappelez-lui que...)
Azafady
Excusez-moi
Pardon
Mihinana
sy misotro
Manger et boire
Noana aho
J'ai faim
Tena noana aho
J'ai très faim
Mila misakafo aho
J'ai besoin de manger
Matin'ny hanohanana aho
Je meurs de faim
Noana ve ianao ?
Vous avez faim ?
Te-hisakafo ve ianao ?
Est-ce que vous voulez manger ?
Inona no hohaninao ?
Qu'est-ce que vous mangez ?
Mihinàna zavatra kely
Mangez quelque chose
Omeo zavatra azo hohanina aho
Donnez- moi quelque chose à manger
Inona no tianao hohanina ?
Que voulez-vous manger ?
Izay misy hohaniko
Je mangerai n'importe quoi
(litt. : je mangerai ce que vous avez)
Mbola tsy nisakafo ianao ?
Vous n'avez pas encore mangé ?
Tena nihinam-be aho
J'ai mangé beaucoup
Voky aho
J'ai assez mangé
Mangetaheta ve ianao ?
Avez-vous soif ?
Mangetaheta aho
J’ai soif
Matin’ny hetaheta aho
Je meurs de soif
Omeo zavatra aho ho sotroiko
Donnez-moi quelque chose à boire
Mila zavatra ho sotroina ve ianao ?
Voulez-vous quelque chose à boire ?
Omeo rano aho
Donnez-moi de l’eau
Itondray rano iray tavoahangy
Apportez une carafe d’eau
Afaka hetaheta aho
Je n’ai plus soif
Ny andro ?
Le jour
ny maraina | le matin |
tolakandro | l'après-midi |
atoandro | midi |
ny alina | la nuit |
ny takariva | la soirée |
ny hariva | le soir |
avy misakafo | après le repas, après le dîner |
androany | aujourd'hui |
omaly | hier |
rahampitso | demain |
afaka ampitso | après-demain |
afak' omaly | avant-hier |
alakamisy ho avy | jeudi prochain |
Ny herinandro
La semaine
alatsinainy | lundi |
talata | mardi |
alarobia | mercredi |
alakamisy | jeudi |
zoma | vendredi |
asabotsy | samedi |
alahady | dimanche |
Ny volana
Le mois
zanvie ou janoary | janvier |
fevrie ou febroary | février |
marsa ou martsa | mars |
avrily ou aprily | avril |
may ou mey | mai |
jona ou jiona | juin |
jolay | juillet |
aoty ou aogositra | août |
septambra | septembre |
oktobra | octobre |
novambra | novembre |
desambra | décembre |
Amin'ny firy izao ?
Quelle heure est-il ?
Amin'ny firy ?
A quelle heure ?
Ora iray izay
il y a une heure
Andro roa izay
il y a deux jours
roa segondra
deux secondes
iray minitra
une minute
ora dimy
cinq heures
amin'ny telo izao
il est trois heures
amin'ny telo ora sy sasany
il est trois heures et demie
amin'ny enima ora latsaka fahefany
il est six heures moins le quart
amin'ny fito ora sy folo
il est sept heures dix
amin'ny valo ora latsaka dimy
il est huit heures moins cinq
amin'ny valo ora alina
il est vingt heures
amin'ny valo ora alina sy roapolo minitra
il est vingt heures vingt
Ny
toetr' andro
Le temps qu'il fait
Tsara ny andro izany !
Quelle belle journée !
Mipoaka ny masoandro
Le soleil brille
Mafana izy izany
Il fait chaud
Lasa ny zavona
Le brouillard s'est levé
Tsy misy rahona
Il n'y a pas de nuages
Haratsian'andro izany
Quel mauvais temps
Nangatsiaka izahay alina
Nous avons eu froid cette nuit
Mangatsiaka ny andro
Il fait frais
Angamba ho avy ny orana
Je crois qu'il va pleuvoir
Ho avy ny rambaratra
Il va y avoir de l'orage
Mangatsiaka izy izany
Il fait froid
Mangatsiaka ny tongotro
J'ai les pieds gelés
Avy ny orana isan'andro
Il pleut tous les jours
Iraimbilanja = pièce de 1 franc
Venty sy kirobo = pièce de 2 francs
Ariary folo = billet de 50 francs
Roapolo ariary = billet de 100 francs
ou Raopolo
Ariary zato = billet de 500 francs
Roanjato ariary = billet de 1000 francs
ou Roan-jato
Arivo ariary = billet de 5000 francs
Lanja poids
grama gramme
kilao kilo
taonina tonne
Halavàna longueur
sentimetatra centimètre
metatra mètre
kilaometatra kilomètre
Fatrany contenance
zato litatra hectolitre
litatra litre
Velarana superficie
ara are
santiara centiare
hekitara hectare
metatra tsy mivadimandry mètre carré
Vocabulaire
supplémentaire à l'usage du voyageur
Monsieur
[Andjiamatou]
Andriamatoa
Madame
[Ramatou]
Ramatoa
Mademoiselle [Ramatoukèle]
Ramatoakely
Bonjour [Mana-onn] /
[Salam] Manahoana / Salama
Bonne nuit [Tsar Mandj]
Tsara Mandry!
D’accord
[Ekenne]
Ekena
Allons-y!
[Andaou]
Andao!
Au revoir
[Véloume]
Veloma
A bientôt!
[Mandjpioune]
Mandrapihaona!
Je m’appelle M. [M. nou anarakou]
M. no anarako
Je suis Canadien [Kanadian a ou]
Kanadianina aho
Je ne comprends pas [Tsi azoukou] Tsy azoko
Où est le/la…?
[Aisa ni] Aiza
ny…?
Je voudrais un(e)… [Mila aou]
Mila…aho
Il y a
[Miche]
Misy
Il n’y a pas
[Tsi miche]
Tsy misy
Je cherche un hôtel [Mitade otél aou]
Mitady hôtely aho
Quoi de neuf? [Inoun ni vôvô]
Inony ny vaovao?
Rien de neuf
[Tsi miche vôvô] Tsy misy vaovao
Pas de problème! [Tsi miche oulane] Tsy misy olana! (ou
: Tsy misy ny praoblema)
J’ai faim
[Noune aou]
Noana aho
J’ai soif
[Mangatête aou]
Mangetaheta aho
La Famille
Maman
[Mame] Mama
Papa
[Dade] Dada
Bébé
[Zazekèle] Zazakely
Enfant
[Zanak] Zanaka
Fille
[Zanak vavi] Zanaka vavy
Garçon
[Zanak la] Zanaka
lahy
Animaux
Crocodile [Vouaille]
Voay
Zébu
[Oumbe] Omby
Lémurien [Sifaque]. [varique]
Sifaka, Varika
Oiseau
[Vourne] Vorona
Moustique [Mouque fouille] Moka
fohy
Papillon
[Loule]
Lolo
Se déplacer
A gauche
[Ankavie]
Ankavia
A droite
[Ankavânan]
Ankavanana
Tout droit
[Ma-itsse]
Mahitsy
En haut
[Ammboune]
Ambony
En bas
[Ammbane]
Ambany
Est-ce près?
[Akeki vé]
Akaiky vè?
Est-ce loin?
[Lavitche vé]
Lavitra ve?
Ici
[Ati]
Aty
Bicyclette
[Bicyclette]
Bisikilèta
Gare routière
[Fijanoune ni bis] Fijanonan, ny bisy
Gare des trains
[Gare]
Gara
Taxi-brousse
[Taxi-brousse] Takisy
borosy
Où va ce bus? [Ou aisa iti bis iti]
Ho aiza ity bisy ity?
Ce bus va-t-il à…? [Mankann vé ni bis] Mankany…ve
ny bisy?
Nord
[Avaratche]
Avaratra
Sud
[Atsime]
Atsimo
Ouest
[Andrefane]
Andrefana
Est
[Atsinann]
Atsinanana
Billet
[Bi-é ]
Billet
Prix du voyage [Saran dalane]
Saran-dalana
Arrêt
[Fi-alanne]
Fialana
Rempli
[Fénou]
Feno
Chauffeur
[Chaud-fer]
Sôfera
Aide-chauffeur [Edi-chaud-fer]
Edisôfera
À l’hôtel
Hôtel
[Otél]
Hôtely
Chambre
[Eftche]
Efitra
Lit
[Fandji-ane]
Fandriana
Oreiller
[Oundane] Ondana
Couverture [Boudoufoutse]
Bodofotsy
Douche [Fandjoune]
Fandroana
Serviette [Serviette]
Servieta
Eau
[Rane]
Rano
Toilettes
[Fivouane] Fivoahana
Papier Q [Taratasse fivouane] Taratasy fivoahana
Moustiquaire [Arou mouke]
Aro moka
Chaise
[Seize]
Seza
Clé
[Lakilé]
Lakile
Bougie
[Labouzi]
Labozia
Bagage
[Entanne]
Entana
Au restaurant
Repas
[Sakafe] Sakafo
Petit déj. [Sakafe mara-inne] Sakafo maraina
Dîner [Sakafe antouandrou] Sakafo
antoandro
Souper [Sakafe arrive]
Sakafo hariva
Bouteille [Tavonangui]
Tavoahangy
Eau
[Rane] Rano
Café
[kafé]
Kafe
Lait
[Rounoune] Ronono
Bière
[Labìere]
Labiera
Vin
[Diva-i]
Divay
Pain
[Moufe] Mofo
Œuf
[Atoude] Atody
Riz
[Vare]
Vary
Bœuf
[Oumbe] Omby
Poulet
[Akou]
Akoho
Porc
[Kissou]
Kisoa
Poisson
[Tchondje] Trondro
Piment
[Sacaille] Sakay
Fruit
[Voukaze] Voankazo
L’addition! [Ni compte]
Ny kaonty!
Acheter
Acheter
[Mvide]
Mividy
Vendre
[Mvaroutche] Mivarotra
Marchander [Mi-adi varoutche] Miady varotra
Prix
[Vidi]
Vidy
Cher
[Lafou]
Lafo
Trop cher [Lafou loutche]
Lafo loatra
Essayer [Manandjane]
Manandrana
En ville
Ville/Village [Tanane]
Tanana
Rue
[Lalane] Lalana
Maison
[Tchanou] Trano
Marché
[Tsenne] Tsena
Epicerie
[Epicerie] Episery
Ecole
[Sécoule] Sekoly
A la campagne
Lac
[Fari-i]
Farihy
Forêt
[Al]
Ala
Rivière
[Réniranne] Renirano
Montagne [Tendjoumbouhitse] Tendrombohitra
Colline
[Tanette] Tanety
Pont
[Tétézanne] Tetezana
Rizière
[Tanimbarre] Tanimbary
Ciel
[Lanitche] Lanitra
Terre
[Tanne] Tany
Soleil
[Massouandjou] Masoandro
Lune
[Voulane] Volana
Mer
[Ranoumachine] Ranomasina
Ile
[Nouche] Nosy
Plage
[plage]
Plagy
Bateau
[Sambou ] Sambo
Pirogue
[Lakane] Lakana
Pêche
[Joune]
Jono
Adjectifs
Doucement [Moura-moure]
Mora-mora
Bon/Beau
[Tsar]
Tsara (note : on emploie jamais tsara tout seul mais toujours
accompagné de Bé – dans l’expression tsara bé
et
qui veut dire, entre autres: génial, super, magnifique, très
beau/belle)
Mauvais
[Ratse]
Ratsy
Difficile
[Saroutche] Sarotra
Nouveau
[Vôvô]
Vaovao
Petit / Un peu [Kèli]
Kely
Grand
[Bé]
Be
Beaucoup
[Bétsac]
Betsaka
Chaud
[Mafane] Mafana
Froid
[Mangatsik] Mangatsika
Pauvre
[Ma-antche] Mahantra
Propre
[Madi-ou] Madio
Sale
[Maloute]
Maloto
Rapide
[A-inganne] Haingana
Lourd
[Mavéchatche] Mavesatra
Interdit
[Fad]
Fady (note : pour les coutumes)
Interdit
[tchi azou ataou] tsy azo atao (note : pour les interdits de tous les
jours)
Malade
[Marare]
Marary
Vieux
[Ra-inne]
Rainy
Mort
[Ma-ti]
Maty
Ivre
[Mamou]
Mamo
Couleurs
Jaune [Mave]
Mavo
Rouge [Ménn]
Mena
Bleu
[Mangue] Manga
Vert
[Ma-intsou] Maintso
Blanc [Foutse]
Fotsy
Noir
[Ma-inti] Mainty
Rose [Mavkelle]
Mavokely
La date
Quand? (passé) [Ouvianne]
Oviana?
Quand? (futur) [Ra-ouvianne]
Rahoviana?
Aujourd’hui (passé) [Andjouane]
Androany
Aujourd’hui (futur)
[Ani-ou] Anio
Hier
[Oumali]
Omaly
Demain
[Rampitche] Rahampitso
Maintenant
[Za-ou]
Izao
Jour
[Andjou]
Andro
Nuit
[Alne]
Alina
Matin
[Mara-inne]
Maraina
Midi
[Atouantche]
Atoandro
Soir
[Arrive]
Hariva
Quelques phrases
Quelqu’un parle-t-il français?
(Il y a / parler/français /est-ce-que?) Misy miteny frantsay
ve?
Il y a quelqu’un?
(Il y a – gens – est-ce que?)
Misy olona ve?
Un café au lait (svp)
(Café – il y a – lait)
Kafe misy ronono
Où y a-t-il un taxi?
(Où-c’est que-il y a- taxi?)
Aiza no misy taksy?
Où est le marché, svp?
(Où le marché, svp?)
Aiza ny tsena, azafady?
Où sont les toilettes?
(Où les toilettes, svp?)
Aiza ny fivoahana, azafady?
Comment vous appelez-vous?
(Quel-c’est que-nom-de vous?) Iza no
anaranao?
D’où viens-tu?
(Venir où tu?)
Avy aiza ianao?
Parlez-vous malgache?
(Savoir parler malgache est-ce que vous) Mahay miteny gasy ve
ianao?
Un tout petit peu
(Peu seulement)
Kely fotsiny
Combien d’enfants avez-vous?
(Combien les enfants?)
Firy ny ankizy?
Où allez-vous?
(Où aller vous?)
Ho aiza ianao?